Starý Smokovec

Informácie na tejto stránke sú prevzaté z wikipédie.

Starý Smokovec (nem. Altschmecks, maď. Ótátrafüred) je najstaršia tatranská osada a administratívne centrum Vysokých Tatier. Sídli tu mestský úrad, sú tu hotely, požičovne, cestovné kancelárie. Je situovaná na križovatke Cesty slobody s cestou II/534 od Popradu, medzi Novým Smokovcom a Horným Smokovcom. Spolu s Tatranskou Lomnicou a Štrbským Plesom patrí medzi najvýznamnejšie tatranské strediská cestovného ruchu.

Názov osady

Blízko osady na ľavom brehu Slavkovského potoka na prelome nášho letopočtu fungovala železná huta, ktorá pravdepodobne obchodovala s rímskymi kupcami. Kokila s kusom železa z laténskej doby nájdená pod Novým Smokovcom Staroslovanský démon Zmok (Zmok niekde aj Zmak, česky Zmek, v staroslovanskej cirkevnej reči Smok wodnjoho draka (vodného draka). V poľštine Smok je drak, v staroslovanskom, srbskom a ruskom jazyku znamená Zmija, Zmij, had, drak, jašter. Všetky tieto slová sú v slovanských jazykoch etymologicky i mytologicky príbuzné. V slovenskom jazyku sa Zmok najčastejšie objavuje v postave ohňa alebo horiacej v povetrí letiacej reťaze, i ako postava kuriatka a pod.)[2][7][8] bol pohanským ochrancom nerastných bohatstiev a patrónom železiarov. Zmokovcom sa ešte pred založením osady volal okolitý les. Možno predpokladať, že sa transformoval zo skoršej podoby. Zmokovec časom premenovali na Smokovec. Kým stál pod Slavkovským štítom sám, bol Smokovcom alebo Šmeksom. Keď v jeho susedstve v roku 1875 vyrástol Nový Smokovec, premenovali staršiu osadu na Starý Smokovec a druhú osadu na Nový Smokovec. Pôvodný prameň kyselky Názov Šmeks sa ujal pre osadu na samom začiatku. Spôsobili to spišskí Nemci, ktorí boli nájomcami pozemkov pod Slavkovským štítom. Jeho tvorcovia aj vmysleli nemecké vysvetlenie pre vznik tohto názvu. Vysokotatranský autor Anton Marec uvádza, že Zmok v starom slovanskom jazyku, okrem iných výrazov, znamená had. Podľa neho v pôvodnej oblasti na mieste Starého Smokovca bolo veľa hadov, preto sa sídlo mohlo pôvodne volať Smokovec v zmysle Hadovo – čo v staroslovanskom jazyku znamenalo Zmok(ovec).[3] Smokovecká kyselka bola v minulosti podstatne výdatnejšia a silnejšia ako dnes. Ľudia sa ňou ponúkali a vraveli "ochutnaj ju" (schmeck´s!) a vzájomne si zisťovali "chutí" (schmeckt´s). Od toho ku Šmeksu už nebolo ďaleko. Maďarskej nacionalistickej klientele, ktorá chodila do Smokovca v polovici 19. storočia, sa toto pomenovanie nevidelo. Skupina kúpeľných hostí 31. júla 1846 vpísala do návštevnej knihy veršík, v ktorom odporúčala premenovať Šmeks na Tátrafüred – tatranské kúpele. Meno prešlo aj do uhorského úradného názvoslovia a po založení Nového Smokovca ho upravili na Ó-Tátrafüred – staré tatranské kúpele. Od roku 1918 platí oficiálne ustálený názov Starý Smokovec.[4]

História

Starý Smokovec na začiatku 19. storočia Les, v ktorom vyrástol Starý Smokovec, bol koncom 18. storočia vlastníctvom iliašovského (bijacovského) veľkostatkára Štefana Csákyho.[5][6] V roku 1793 si pri prameni kyselky postavil poľovnícky domček. Ľudia z okolitých dedín poznali od nepamäti prameň kyslej vody pod Slavkovským štítom, veriac v jeho magickú moc, pili jeho vodu a tradične pri ňom poriadali slávnosti letného slnovratu. Štefanovi Cákymu podnet k založeniu osady dal evanjelický kazateľ, prírodovedec a milovník Tatier Tomáš Mauksch, rodák z Kežmarku, žijúci v tom čase vo Veľkom Slavkove. Bývalý hotel Scepusia (Spiš) s meteorologickou stanicou vyrobenou v železiarňach v Diós Györi, ktorá v týchto miestach stojí dodnes V roku 1797 Štefan Csáky dal pri prameni kyselky vybudovať tri drevené ubytovne pre letných návštevníkov a kaplnku. Tým dal základ pre prvé tatranské letovisko a turistické východisko – Starý Smokovec. O sprístupnenie širšej verejnosti sa zaslúžil dlhoročný nájomca Starého Smokovca spišskosobotský hostinský Ján Juraj Rainer a jeho manželka Alžbeta, ktorí tu postavili hostinec a zriadili turistické ubytovne. Sprístupnenie Košicko-bohumínskej železnice v roku 1871 znamenalo ďalší rozvoj Tatier. V posledných rokoch 19. stor. bolo v osade 23 budov s 300 lôžkami v 214 izbách. Najlepšie bol vybavený hotel Scepusia, no v 60. rokoch 20. storočia ho zbúrali. Kúpeľných hostí prepravovali z Popradu do Smokovca kočiarmi. Cesta trvala približne 70 minút a taxa bola 3,60 zl. V roku 1904 otvorili prvý tatranský veľkohotel Grand. Po pokusoch o nasadenie cestných trolejbusov (v roku 1904) spojili v roku 1908 Poprad so Smokovcom elektrickou železnicou, ktorú v roku 1911 predĺžili do Tatranskej Lomnice a v roku 1912 na Štrbské Pleso. Dňa 21. decembra 1908 dali do prevádzky pozemnú lanovku na Hrebienok. Lanovka bola dlhá 2019 metrov a prekonávala výškový rozdiel 254 metrov. Po prvej svetovej vojne vyrástol Hoepfnerov dom (dnešný hotel Smokovec). Starý Smokovec pred I.svetovou vojnou V roku 1919 bolo vo Vysokých Tatrách obsadených denne len tristo lôžok. V roku 1931 mala osada prvú jednotriednu školu. V rokoch 1923 – 1932 rozšírili a vyasfaltovali úsek cestnej magistrály od Štrbského Plesa po Tatranské Matliare a potom do roku 1937 po Tatranskú Kotlinu. Cestu premenovali na Cestu slobody. V medzivojnovom období tu bola zriadená turistická informačná kancelária, Športový klub Vysoké Tatry so sídlom v Starom Smokovci organizoval lyžiarske, volejbalové i tenisové súťaže. V roku 1930 usporiadal stolnotenisové majstrovstvá Európy v Starom Smokovci, svoju činnosť tu sústreďovali horskí vodcovia. Švajčiarsky dom Druhá svetová vojna zabrzdila rozvoj Starého Smokovca. V roku 1947 nariadením Slovenskej národnej rady bola vytvorená obec Vysoké Tatry s kompetenciou od Štrbského Plesa po Tatranskú Kotlinu. Vo februári 1948 vznikol Jednotný národný výbor Vysoké Tatry so sídlom v Starom Smokovci. V roku 1960 sa celá oblasť Vysokých Tatier stala súčasťou Popradského okresu. Po druhej svetovej vojne sa rozbehla nová výstavba hotelov a rekreačných zariadení. Ďalšia výstavba sa uskutočnila pred Majstrovstvami sveta v klasických lyžiarskych disciplínach v roku 1970. Po roku 1989 boli mnohé objekty a rekreačné zariadenia, penzióny a hotely sprivatizované.[7][8]

Architektúra a urbanizmus Smokovcov

Najstaršie stavby sú neďaleko prameňov smokoveckej kyselky (Švajčiarsky dom, vila Flóra). Z hrazdených budov vyniká dominanta Starého Smokovca, secesný hotel Grand, rímskokatolícky kostol, vila Klotilda, stanica TEŽ (Tatranskej elektrickej železnice) a menšie penzióny. Pôvodné centrum osady sa tiahlo pozdĺž promenády – teraz parkoviska, nad hotelom Grand a okrem spomenutých zachovaných budov ho tvorili už dávnejšie zaniknuvšie Morské oko, Čarovný dom, Bezstarostnosť, Poľovnícky roh a poniže ležiace kaviarenské budovy. Po druhej svetovej vojne nastal veľký stavebný rozmach osád (Starého i Nového Smokovca). Hoci sa autori projektov usilovali o identický výraz "slovenskej horskej architektúry", toto obdobie charakterizuje nejednotnosť architektonického stvárnenia stavieb. Napríklad budova terajšieho Mestského úradu, hotel Bystrina, bývalá zotavovňa Budovateľ, hotel MS, hotel Park, údolná stanica lanovky na Hrebienok, Supermarket – bývalý obchodný dom a iné. Viaceré dominanty, napríklad hotel Bellevue v Hornom Smokovci, rušivo zasiahli do krajinného obrazu Smokovcov. Romantizujúcu horskú architektúru znázorňujú sídliska Pod lesom v Dolnom Smokovci a Sibír v Novom Smokovci. Doprava, prechádza cez centrum Smokovcov.[4][9]

Diskusia

Príspevky

Nový príspevok





Počasie v Košiciach