WWW (World Wide Web, niekedy oznacovany aj ako W3) navrhol v roku 1989 Tim Berse-Lee. Projekt je zalozeny na troch zakladnych myslienkach: navigacia pomocou hypertext-u, podpora multimedii a integracia uz existujucich sluzieb Internetu. Podstatou hypertextu je, ze hociktore slovo (resp. usek textu) moze byt oznacene ako odkaz na iny hypertextovy dokument, v ktorom su uvedene podrobnejsie informacie, tykajuce sa tohoto slova. Aktivaciou daneho odkazu (nastavim sa nan sipkami a stlacim klavesu ENTER , resp. kliknem nanho mysou) sa dostanem do zvoleneho dokumentu. V nom su obvykle dalsie odkazy, takze naznaceny proces mozem retazit.
Jedna sa o analogiu krizovych odkazov v texte: ked napr. v kapitole 3.2.4 najdem odkaz pozri kapitolu 3.3.6 , potom si mozem najst v texte priamo prislusnu kapitolu a nemusim sa vratit' cez 3.2 na vyssiu uroven a odtial sa zase vnorit' cez 3.3 na uroven 3.3.6 (ako je tomu napriklad v prisne stromovo orientovanych strukturach, ktore pouziva aj klasicka sluzba Internetu - Gopher ).
Obrazok na nasledujucej stane ilustruje prepojenie niekolkych dokumentov. Jedna sa o velmi zjednodusenu podmnozinu dokumentov, tvoriacich WWW informacie o pracovisku autorov ( Katedra kybernetiky a umelej inteligencie FEI Technickej univerzity v Kosiciach ).
Pri navigacii o WWW sa nemusim zaujimat o to, kde su jednotlive dokumenty ulozene: v skutocnosti sa casto nachadzaju na roznych pocitacoch, resp. su pod spravou inych typov servrov (napr. Gopher, Ftp, a.p.). Naviac sa nemusi vzdy jednat o textove dokumenty, niektore odkazy mozu ukazovat aj na obrazove, ci zvukove informacie, pripadne na videosekvencie. Vzhladom na naznacene multimedialne moznosti sa niekedy hovori v suvislosti s tymito sluzbami aj o hypermediach.